Význam hračky vo vývoji dieťaťa

Hračky sú predmety, s ktorými sa deti hrajú. Rozvíjajú senzomotorickú činnosť, rozumové

schopnosti, fantáziu a tvorivosť, vzbudzujú radosť a uspokojenie, pomáhajú rozvíjať sociálne

kontakty s dospelými i rovesníkmi, sprostredkúvajú dieťaťu svet dospelých, rozvíjajú

estetické cítenie. Hračky sú nevyhnutnou súčasťou hry. (Pedagogická encyklopédia

Slovenska, 1984)

Hračky sú predmety, ktoré pomáhajú dieťa uviesť do sveta dospelých nasmerovať a

motivovať jeho činnosti a myslenie tak, aby sa mohlo pripraviť na život v spoločnosti, v ktorej

žije. Hračkou sa stáva predmet vtedy, keď dokáže zaujať zmysly dieťaťa až v takom rozsahu,

že dieťa je plne zaujaté hračkou. Hračka sa stáva výzvou pre ďalšiu aktivitu dieťaťa, začína s

ňou manipulovať a prináša mu to radosť, potešenie. Takéto zoznamovanie sa s okolím

umožňuje dieťaťu získavať skúsenosti, ktoré sú pre vývin najdôležitejšie. Hračku robí hračkou

spontánna činnosť a samotný záujem o tento predmet.

„Aká ma byť vlastne hračka?

Hračka má byť typickým reprezentantom skutočnosti – v zjednodušených tvaroch,

v sýtych farbách, v zdôraznenej skutočnej mechanickej funkciia vyrobená z trvanlivých

umývateľných materiálov - akým je napr. drevo (drevené pieskovisko, drevená stvebnica a pod.)

Tým sa dostávame k významnému faktu:

hoci je spontánna hra pre vývin dieťaťa dôležitá, nesmieme dieťa nechať celkom napospas

len hračkám ako jedinému prostriedku formujúcemu jeho psychiku. Hračka musí svojou

funkciu atraktívnej pomôcky správne zapadnúť do programu výchovy a pomáhať dosiahnuť

vytýčený cieľ.“ (Hrbáľová, 2007, s. 39)

Je preto veľmi dôležité venovať dostatok pozornosti hračkám, ktoré deťom ponúkame, a

pozorovať spôsob ich hry. Cielene podporíme vývin dieťaťa a preventívne výchovne

pôsobíme proti vzniku nevhodných prejavov správania. Dieťa, ktoré nemá dostatok

podnetov, nasmeruje svoju energiu neželaným smerom. Stane sa uplakaným, rozptýleným

alebo útočným. Dobrá hračka zaujme ruky a myseľ dieťaťa.

Pri výbere hračky platí zlaté pravidlo: pozorovať dieťa pri hre, všímať si, ako sa hrá, s čím sa

hrá, čím by sme mohli ešte viac podporiť zručnosti, ktoré si dieťa práve precvičuje, ako

rozvinúť tému, ktorú práve skúma.

• Hračka má byť trváca, estetická, bezpečná a funkčná.

• Hračka má čo najpresnejšie kopírovať vývinovú úroveň dieťaťa a rozvinúť, čo dieťa

vie, ovláda, dokáže, má stavať na jeho aktuálnych záujmoch.

• Hračka má byť podľa možnosti čo najjednoduchšia, aby bola podporou fantázie,

predstavivosti, tvorivosti a tým i celkovému vývinu. Približuje dieťaťu realitu tak, že

mu ju sprostredkuje zjednodušenú a rozloženú na veľmi konkrétne a zrozumiteľné

časti.

V hrách detí predškolského veku môžeme hračky rozdeliť na dve veľké skupiny: na hračky,

ktoré si dieťa utvára samo, teda hračky vlastnej výroby (do tejto skupiny patria aj

zastupujúce predmety), a hračky, ktoré dostáva hotové.

Hračky môžeme rozdeliť aj podľa spôsobu použitia na:

• imitujúce, k nim patria predovšetkým kópie predmetov, ktoré používajú dospelí; -

prostriedkové, ktoré podnecujú pohybovú a rozumovú hru – športové pomôcky,

detské pieskoviská, drevené stavebnice a iné;

• edukačné, ktoré vyžadujú pomoc zo strany učiteľa, pri hre s nimi sa má dieťa niečo

konkrétne naučiť – majú cielený učebný zámer.

Prostredníctvom hry s hračkou dieťa podľa Opravilovej (1988):

- Zisťuje, ako veci fungujú.

Napríklad aj prostredníctvom imitačných hračiek, či už hotových alebo vlastnej výroby. Dieťa

sa napríklad pri hre s bábikou stretáva so starostlivosťou o dieťa, o domácnosť, pri hre

s autíčkom zisťuje, ako to funguje v cestnej premávke, ako v obchode, čo potrebuje k svojej

práci lekár, požiarnik a podobne.

- Rozvíja svoje zmysly.

Zrak a hmat prostredníctvom rozmanitosti farieb a tvarov, ktorými sa hračky vyznačujú. Tu je

vhodné spomenúť rôzne stavebnice, ktoré dávajú príležitosť získať cenné zmyslové

skúsenosti a možno ich využiť predovšetkým na hry, pri ktorých dieťa skladá z prvkov obraz

sveta tak, ako ho samo chápe a ako mu rozumie. Ďalej pri rozvoji sluchu prostredníctvom

rôznych hudobných nástrojov, ako sú napríklad Orfeove nástroje. Činnosti podporujúce

zmysly a fyzickú aktivitu patria u detí medzi najobľúbenejšie.

- Učí sa hovoriť a vyjadrovať svoje myšlienky.

Veľmi obľúbenou hračkou u detí v predškolskom veku je telefón, ktorý sa dá využívať pri

hrách na rôzne povolania a je pre dieťa prostriedkom, ktorým sa učí dohovoriť rýchlo

a zdvorilo a vyjadrovať svoje myšlienky. Prostredníctvom rôznych obrázkových

a rozprávkových príbehov, jazykových hier rozvíjame u detí predstavivosť a slovnú zásobu.

Hračka poskytuje príležitosť na nadviazanie kontaktu a uľahčuje ho, prináša radosť a

umožňuje vyjadriť sa aj neverbálne.

- Zvyšuje svoju obratnosť a zručnosť.

Telesná činnosť je pre každé dieťa veľmi dôležitá. Prostriedkové hračky, ako napríklad

rovnovážny had, hojdacie kreslo a iné rehabilitačné zostavy pomáhajú zvyšovať záujem

o pohyb, behanie, pretekanie a to, aby sa deti tešili z vlastnej sily a zdatnosti. Významnú

úlohu majú aj rôzne edukačné hračky na rozvoj jemnej motoriky ako navliekacie korále,

manipulačné labyrinty a podobne.

- Rozvíja a vyjadruje svoju predstavivosť a tvorivosť.

Hračka má byť podľa možnosti čo najjednoduchšia, aby bola podporou fantázii,

predstavivosti, tvorivosti a tým i celkovému vývinu. Môžeme napríklad porovnať detský

kufrík s náradím s plastovým autíčkom na batérie, ktoré hrá, svieti a samo sa pohybuje.

Detský kufrík ponúka dieťaťu viac možností využitia, rozvíja jeho fantáziu a tvorivosť, kým

autíčko na baterky nemá dlhú životnosť, zaujme dieťa na krátku chvíľu, pretože násilne

pôsobí na všetky zmysly súčasne, ale nerozvíja ich.

- Učí sa mnoho o sebe, o ostatných a o sebe vôbec.

Dieťa si prostredníctvom hračiek približuje okolitý svet. Pri hre je všetko jednoduchšie,

poznáva samo seba, svoje vlastnosti, zručnosti a schopnosti, ale aj schopnosti a možnosti

ostatných ľudí – rovesníkov, rodičov, učiteľa a podobne.

- Vyjadruje svoje pocity a potreby prirodzene.

Pri hre s hračkou je dieťa spontánne. Vyjadruje svoje pocity a potreby prirodzene. Hračka, ku

ktorej sa môže dieťa pritúliť, zdôveriť sa jej, pomáha udržiavať citovú rovnováhu, pomáha

preniesť sa cez nepríjemné situácie, vyrovnať sa s pocitmi strachu, hnevu, bezmocnosti.

Poskytuje príležitosť na nadviazanie kontaktu a uľahčuje ho, prináša radosť a umožňuje

vyjadriť sa aj neverbálne.

- Zvyšuje svoju schopnosť sústrediť sa.

Hračka pomáha rozvíjať pozornosť a pamäť detí, hra s hračkami rozvíja tiež schopnosť

sústrediť sa na súvisiacu aktivitu a nenásilnou a odľahčenou formou umožňuje deťom

zafixovať si základné poznatky, s ktorými sa stretávajú v bežnom živote.

- Utvára si svoje vzťahy k druhým.

Pri hre s hračkami by mali platiť určité pravidlá. Sú to najmä pravidlá správania detí vo vzťahu

k hračke. Pretože hračky v materskej škole sú spoločné pre všetky deti, nemôže si ich žiadne

dieťa prisvojovať natrvalo. Deti sa učia požiadať slušne o hračky a navzájom si ich požičiavať.

Ďalej sú to pravidlá vzájomného správania v hre, ktoré ovplyvňujú vzťahy medzi deťmi,

napríklad dieťa sa učí správať v hre ohľaduplne a nenarušovať hru druhých, niekedy musí

ustúpiť, inokedy sa ospravedlniť.

„S hrovou činnosťou úzko súvisia hračky. Sú materiálnym základom, na ktorý sa koncentruje

hra. Dieťa nemusí mať veľa hračiek, Dôležité je, aby boli primerané veku, rôznorodé, funkčné,

variabilné a citovo podnetné. Spoločná hra a rozhovory o hračkách i o iných veciach

obohacujú rečový, sociálny a emocionálny vývin dieťaťa.“ (Podhájecká, 2008, s. 206)

Zdroj Rozvíjanie osobnosti dieťaťa predškolského veku v téme Človek a jeho práca. (Bižová Lucia, Bc, 2014)